Pokračovať do košíka
Zákaznícka podpora:+420 725 321 434info@grig.sk
    Domov / Blog o jedlom hmyze / Krátká historie konzumácie hmyzu

    Krátká historie konzumácie hmyzu

    Krátka história konzumácie hmyzu

    Konzumácia hmyzu nie je iba módnym výstrelkom dnešnej doby, ale je prítomná už od praveku a sprevádza ľudstvo naprieč celou históriou. Dôkazy o konzumácii hmyzu pravekým človekom nám poskytuje mnoho vysoko sofistikovaných vedeckých metód. Ďalšie zmienky o entomofágii nachádzame v biblických textoch. 

    V súčasnej dobe konzumujú hmyz viac ako 2 miliardy ľudí, prevažne sa jedná o štáty Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. V Európe a USA je konzumácia hmyzu silne potlačená kultúrnymi a stravovacími zvyklosťami (1).

     

    Pohľad do dávnej minulosti 

    Človek bol od raného vývoja všežravec a značnú časť jeho potravy tvoril hmyz. Konkrétne dôkazy o skladbe potravy v ľudskej histórii je možné získať napr. zo stabilných izotopov uhlíka v zubnej sklovine. V kostiach a zubnej sklovine Australopitékov bolo odhalené významné obohatenie izotopom 13C. Dovádza nás to k záveru, že potravu týchto ľudí tvorili prevažne bylinožravé živočíchy, vrátane hmyzu (2). Ďalší zo série dôkazov sú nálezy skamenených exkrementov v okolí pravekých ohnísk v Mexiku, ktoré obsahovali larvy chrobákov a mravce (3). Pravekí ľudia používali na získavanie hmyzu rôzne nástroje. To dokazujú nálezy v údolí Sterkfontein. Našli sa tu nástroje na zber termitov, vyrábané z kostí väčších zvierat (4).

     

    Stravovacie zvyklosti vždy boli späté s kultúrou a náboženstvom. S konzumáciou hmyzu sa stretneme v kresťanských, židovských aj moslimských biblických textoch. Jedným z príkladov je zmienka v knihe Leviticus, kde je kobylka označovaná ako potrava, najskôr s odkazom na púštnu kobylku Schistocerca gregaria. 

     

    Aristotelov apetít

    V ďalšej veľkej etape ľudských dejín, v staroveku, bol hmyz aj bežnou súčasťou jedálnička. Prvá zmienka o entomofágii v Európe pochádza z Grécka, kedy Aristoteles (384–322 pred n. l.) vo svojom spise Historia Animalium opisuje, v ktorom štádiu je cikáda najchutnejšia, a že najlepšie chutia dospelé samice po oplodnení, pretože sú plné vajíčok. Odkazy na entomofágiu nachádzame naprieč storočiami aj kontinentmi. Diodóros Sicílsky v 2. storočí pred n. l. nazýval obyvateľov Etiópie Acridophagi, čiže „ktorí jedia kobylky“.

     

    Významný čínsky lekár a farmakológ Li Š'-čen napísal knihu Compendium of Materia Medica, ktorá komplexne popisuje praktiky čínskej medicíny z obdobia dynastie Ming (1368–1644). Súčasťou je súhrnný zoznam potravín, vrátane veľkého množstva hmyzu, u ktorého spomína aj liečivé vlastnosti. 

    Nemecké vojská v Taliansku opakovane a s potešením konzumovali vyprážané larvy priadky morušovej. Túto skutočnosť opisuje taliansky prírodovedec Ulysse Aldovandi vo svojom pojednaní De Animalibus Insectis Libri Septem (1602).

     

    Dokonca ani v ČR nebola entomofágia neobvyklá. Svedčí o tom česká kuchárka z rokov 1920 a 1937, kde je možné nájsť recepty na prípravu jedla z hmyzu, ako napr. recept na chrústovú polievku (5). 

    Naprieč históriou nájdeme nespočetné množstvo podobných zmienok a publikácií, čo dokazuje, že entomofagia je v ľuďoch hlboko zakorenená. Zvykli sme si jesť žaby, hady, jašterice, mäkkýše aj ustrice, jediné, čo nám bráni jesť hmyz, sú predsudky a odlišné kultúrne zvyklosti. 



    Súčasná situácia vo svete 

    V súčasnosti má najmenej 108 krajín tradíciu v konzumácii jedlého hmyzu. Počet konzumovaných miestnych druhov jedlého hmyzu sa pohybuje od jedného (napr. vo Francúzsku) až po 450 (napr. v Mexiku) (6). 

     

    Po celom africkom kontinente pozorujeme veľké množstvo hmyzu, ktoré sa stáva dôležitým zdrojom obživy. Nárast konzumácie je prítomný spravidla v období dažďov, keď je dostupnosť zveri a rýb problematická (7).

     

    Priemerná domácnosť v Kinshase, hlavnom meste Demokratickej republiky Kongo, skonzumuje 300 g húseníc týždenne. Odhaduje sa, že v tomto meste sa každoročne spotrebováva 96 ton húseníc. Medzi ostatnými druhmi dominuje konzumácia húsenice martináča Gonimbrasia belina (8). Domorodí obyvatelia Gbaya konzumujú 96 rôznych druhov jedlého hmyzu. Konzumácia hmyzu im zaisťuje 15% z celkového denného príjmu bielkovín. (9) 

     

    Súčasná entomofágia v mnohých ázijských krajinách je zmenená výsledkom migrácie obyvateľov. Napríklad v severovýchodnom Thajsku bol hmyz dlhodobou súčasťou jedálnička, vďaka migrácii pracovných síl do turistických oblastí na juhu sa konzumácia hmyzu rozšírila po celej krajine (10). 

     

    V juhovýchodnej Ázii je konzumovaných okolo 150–200 druhov hmyzu. V týchto oblastiach je vyhľadávanou delikatesou tzv. ságo červ (Rhynchophorus ferrugineus), ktorý parazituje na Ságovníku pravom (Metroxylon sagu). Viac ako 50 druhov hmyzu je konzumovaných v južnej Ázii (India, Pakistan, Srí Lanka), 39 druhov v Papua-Nová Guinea a na ostatných tichomorských ostrovoch (11). 

     

    V Mexiku je konzumované veľké množstvo hmyzu, počet jedlých druhov hmyzu sa tu pohybuje okolo 450 (7). Pôvodní obyvatelia majú bohaté znalosti rastlinných i živočíšnych druhov, ktoré tvoria ich tradičnú stravu, vrátane životného cyklu rôznych druhov hmyzu. Kedy zbierať ktorý hmyz veľmi dobre poznajú, vďaka prepojeniu s rôznymi prírodnými javmi, napr. so životnými cyklami rastlín, cyklami mesiaca, s obdobím dažďov i výskytom hromov. Je všeobecne známe, že napríklad escamoles (larvy mravcov rodu Liometopum) sú pripravené na zber, keď kvitne rastlina Barkleyanthus (Senecio salignus) (12).

     

    A čo Európa? 

    Záujem o konzumáciu hmyzu celosvetovo stále rastie. Obľúbenou pochúťkou sú larvy múčnych červov a samozrejme jedlé cvrčky. Jedlý hmyz nesporne ponúka benefity z nutričného aj environmentálneho hľadiska. Preto v tomto období prechádza aj európska legislatíva zásadnými zmenami. 

     

    Do 31. 12. 2017 nebola v ČR konzumácia hmyzu pre ľudskú spotrebu legislatívne neupravená. To je však minulosť a v súčasnej dobe je konzumácia hmyzu aj v Európe legislatívne upravená a povolená. 

     

    Literatúra  

    1. SCHOUTETEN, J.j. ( 1 ), H. ( 1 ) DE STEUR, S. ( 1 ) DE PELSMAEKER, S. ( 1 ) LAGAST, J.g. ( 1 ) JUVINAL, W. ( 1 ) VERBEKE, X. ( 1 ) GELLYNCK a I. ( 2 ) DE BOURDEAUDHUIJ. Emotional and sensory profiling of insect-, plant- and meat-based burgers under blind, expected and informed conditions. Food Quality and Preference [online]. 2016, 52, 27–31. ISSN 09503293. Dostupné z: doi:10.1016/j.foodqual.2020.27.10
    2. SPONHEIMER, M. ( 1, 2 ) a J.a. ( 3 ) LEE-THORP. Oxygen isotopes in enamel carbonate and their ecological significance. Journal of Archaeological Science [online]. 1999, 26(6), 723–728. ISSN 03054403. Dostupné z: doi:10.1006/jasc.1998.0388 
    3. MEYER-ROCHOW, Victor Benno. Food taboos: their origins and purposes. Journal Of Ethnobiology And Ethnomedicine [online]. 2009, 5, 18–18 [vid. 2020-27-10]. ISSN 1746-4269. Dostupné z: doi:10.1186/1746-4269-5-18 
    4.  BACKWELL, Lucinda R. a Francesco D’ERRICO. Evidence of termite foraging by Swartkrans early hominids. Proceedings of the National Academy of Sciences [online]. 2001, 98(4), 1358–1363 [vid. 2020-27-10]. ISSN 0027-8424, 1091-6490. Dostupné z: doi:10.1073/pnas.98.4.1358 
    5. ONDRÁČKOVÁ, Luisa. Nejnovější ilustrovaná kuchařská kniha obsahující 3705 vyzkoušených a osvědčených předpisů, jakož i mnohé praktické pokyny pro hospodyně: Příručka pro kuchařské a hospodyňské školy s českou řečí vyučovací. VI. doplněné vydání. Brno: Občanská tiskárna, 1937.
    6. List of edible insects of the world (April 1, 2017) - WUR [online]. [vid. 2020-27-10]. Dostupné z: https://www.wur.nl/en/Expertise-Services/Chair-groups/Plant-Sciences/Laboratory-of-Entomology/Edible-insects/Worldwide-species-list.htm
    7. VANTOMME, Paul, Daniela GÖHLER a François N’DECKERE-ZIANGBA. Contribution of forest insects to food security and forest conservation: The example of caterpillars in Central Africa. Odi Wildlife Policy Briefing. nedatováno, Leden 2004(3). KITSA, Katya. Contribution des insectes comestibles à l’amélioration de la ration alimentaire au Kasai ͏̈-Occidental. Zai ͏̈re-Afrique. 1989, 29(239), Zai ͏̈re-Afrique. - Kinshasa Gombe, ISSN 0049-8513, ZDB-ID 1892368. - Vol. 29.1989, 239, p. 511-519. 54
    8. ROULON-DOKO, Paulette. Chasse, cueillette et cultures chez les Gbaya de Centrafrique [online]. B.m.: L’Harmattan, 1998 [vid. 2020-27-10]. Dostupné z: https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-00256590 
    9. YEN, Alan L. Entomophagy and insect conservation: some thoughts for digestion. Journal of Insect Conservation [online]. 2009, 13(6), 667–670 [vid. 2018-02-05]. ISSN 1366638X. Dostupné z: doi:10.1007/s10841-008-9208-8
    10. JOHNSON, D.V. The contribution of edible forest insects to human nutrition and to forest management. Forest Insects as Food: Humans Bite Back. 2010, 5–22.
    11. KATHARINE MILTON, author. Protein and Carbohydrate Resources of the Maku Indians of Northwestern Amazonia. American Anthropologist. 1984, (1), 7. ISSN 00027294.
    12. PAYNE, Charlotte L. R. a Joost VAN ITTERBEECK. Ecosystem Services from Edible Insects in Agricultural Systems: A Review. Insects (2075-4450) [online]. 2017, 8(1), 1–20 [vid. 2018-02-06]. ISSN 20754450. Dostupné z: doi:10.3390/insects8010024

     

    Predchádzajúci článok Ďalší článok
    Vytvořil Shoptet | Design Shoptetak.cz