Hoci sa jedlý hmyz považuje za superpotravinu budúcnosti, stále je mnoho ľudí, ktorí sa boja tento trend vyskúšať. Existuje celý rad teórií, prečo sa ľudia zo západných kultúr tak často odvracajú od myšlienky konzumácie hmyzu.
Jedlý hmyz je skvelým zdrojom zdravých tukov, bielkovín, minerálov a dôležitých vitamínov. Dokonca aj Organizácia Spojených národov už vydala vyhlásenie, v ktorom podporila trend zvyšujúcej sa celosvetovej konzumácie hmyzu. V rámci svojho vyjadrenia potom vyzdvihla najmä ekologickú nenáročnosť jeho produkcie na potravinárske účely a tým aj pozitívny prínos pre životné prostredie. Hmyz produkuje totiž oveľa menej skleníkových plynov ako hospodárske zvieratá, aj keď sa jedná o bežnú živočíšnu bielkovinu, ako je napríklad hovädzie či bravčové mäso. Aj napriek tomuto faktu sa mnoho západných kultúr konzumácie hmyzu obáva a má voči nej mnoho neopodstatnených predsudkov.
Entomofágia - ľudská konzumácia hmyzu
Pre človeka nie je konzumácia hmyzu žiadnou novinkou. Tento fenomén je známy po tisíce rokov a má svoju veľmi rozšírenú tradíciu predovšetkým v krajinách ako je Thajsko, Filipíny, Zambia či Kamerun. Celosvetovo obľúbenými druhmi na konzumáciu sú napríklad chrobáky a ich larvy, kobylky, motýle, ale aj osy a ich larvy. Zaujímavosťou tiež je, že chuť niektorých druhov jedlého hmyzu môže pripomínať chuť kôrovcov, ako sú napríklad veľmi obľúbené krevety či homáre.
Prečo nejeme viac hmyzu
Existuje celý rad teórií, prečo sa ľudia zo západných kultúr tak často odvracia od myšlienky konzumácie hmyzu. Jedna z teórií predpokladá, že dôvody týchto predsudkov, siahajú až do doby ľadovej. Kvôli chladnému podnebiu na severe nie je totiž Európa ani Severná Amerika domovom mnohých jedlých druhov hmyzu, ktorý navyše nie je nijakého veľkého vzrastu. Preto európske kultúry, ani osadníci v Severnej Amerike, nezaviedli kulinársku tradíciu, ktorá by zahŕňala hmyz do bežnej dennej stravy.
K tomu sa viaže aj to, že panuje bežne mylná predstava a predsudok, že je hmyz jedovatý, nechutný alebo špinavý. V skutočnosti je ale pravdou úplný opak. Baktérie spôsobujúce choroby a infekcie prenášané hmyzom na človeka, sú všeobecne považované za menšiu hrozbu, ako napríklad baktérie prenášané bravčovým a hovädzím dobytkom, a to z dôvodu genetických rozdielov medzi hmyzom a ľuďmi. Preto je veľmi málo pravdepodobné, že by choroba postihujúca hmyz nakazila po konzumácii aj človeka samotného. Chovatelia navyše prijímajú prísne opatrenia v oblasti biologickej bezpečnosti, aby zabezpečili, že hmyz nebude kontaminovaný vonkajšími faktormi, ako je vlhkosť, pôda alebo dobytok.
Nie je sa teda čoho báť. Urobte stop predsudkom a určite nejakú z hmyzích pochúťok ochutnajte. Šetríte tým životné prostredie a hlavne kto vie, možno nájdete svoju novú najobľúbenejšiu potravinu!